reklama

Gagarinova misia mieru

„Misia mieru“, ako sa nazýva cesta prvého kozmonauta naprieč krajinami a kontinentmi, trvala dva roky. Za pozornosť stojí fakt, že vôbec prvá Gagarinova zahraničná cesta viedla 28. apríla 1961 do Československa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

12. apríla 1961 odštartoval Jurij Gagarin historicky prvý let do vesmíru v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Nezabudnuteľný výrok Gagarina pri štarte «Поехали!» (Ideme na to!) sa navždy zapísal do dejín kozmonautiky. Zem obletel za 108 minút a pristál na padáku pri Semelove v Saratovskej oblasti. Legendárny Gagarinov let trval iba 108 minút, stal sa však potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií.

A teraz slová samotného Jurija Gagarina: „Keď som preletel okolo Zeme na satelitnej lodi, videl som, aká krásna je naša planéta. Ľudia, zachovajme a zväčšme túto krásu a nie ju zničme!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po pristáti bol Jurij Gagarin povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. Ak sa človek stane v niečom prvým, potom prirodzene získa úspech a rešpekt. Po návrate z vesmíru ho ľudia hrdo a slávnostne vítali a z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty. Po celom svete ho považovali za statočného hrdinu. 14. apríla ho triumfálne privítali v Moskve a v nasledujúcich dňoch a mesiacoch po celom svete od Londýna až po Havanu.

MISIA MIERU

Po lete, keď sa správy rozšírili po celom svete, začali prichádzať pozvania najvyšších predstaviteľov na návštevu ich krajiny. Už koncom apríla 1961 sa Jurij Gagarin vydal na svoju prvú zahraničnú cestu. „Misia mieru“, ako sa nazýva cesta prvého kozmonauta naprieč krajinami a kontinentmi, trvala dva roky. Králi a prezidenti, politici a vedci, umelci a hudobníci považovali za česť sa s ním stretnúť. Iba za tri a pol mesiaca, od 27. apríla do 7. augusta, navštívil Gagarin Československo, Fínsko, Anglicko, Island, Kubu, Brazíliu, Kanadu a Maďarsko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas svojej mierovej misie zameranej na podporu globálneho mieru a spolupráce, navštívil celkovo 26 krajín: okrem vyššie uvedených aj Bulharsko, Poľsko, Indiu, Cejlón (dnešná Srí Lanka), Afganistan, Egypt, Ghanu, Libériu, Líbyu, Grécko, Cyprus, Rakúsko, Japonsko, Dánsko, Francúzsko, Mexiko, Nemecko, Švédsko, Nórsko.

Počas tejto mierovej misie Gagarin zažil veľa dobrodružstiev, uskutočnilo sa množstvo udalostí, dostal mnoho ocenení, z ktorých spomeniem nasledovné:

ČESKOSLOVENSKO

Za pozornosť stojí fakt, že vôbec prvá Gagarinova zahraničná cesta viedla 28. apríla 1961 do Československa. Ešte počas letu do Prahy sa v lietadle rýchlo roznieslo, že na palube je Jurij Gagarin. Prirodzene sa všetci hrnuli po autogram a zavalili ho otázkami. Veliteľ lietadla, aby situáciu upokojil (a aby lietadlo nestrácalo rovnováhu), pozval Jurija do kokpitu, kde mu na chvíľu odovzdal kontrolu nad lietadlom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V uliciach Prahy nadšene vítalo prvého kozmonauta sveta státisíce ľudí. Ako písalo vtedajšie Rudé právo - prinajmenšom za posledných päťdesiat rokov sa nikomu inému nedostalo v Prahe tak nadšeného spontánneho privítania. Na Pražskom hrade ho potom prijal prezident Antonín Novotný, ktorý Gagarina privítal slovami: „Buďte srdečne vítaný. Videli ste, ako vás naši ľudia zdravili. To bolo za vaše hrdinstvo, to bolo úprimné vyjadrenie citov, aké náš ľud chová k ľudu vašemu, k vašej krajine, k Sovietskemu zväzu.“ Po prijatí na Pražskom hrade nasadol Gagarin znovu do otvoreného auta, aby prešiel ulicami Prahy. Novotný udelil Gagarinovi titul hrdina socialistické práce. „Ako výraz najvyššieho ocenenia historického víťazstva sovietskej vedy a techniky, ktoré má ďalekosiahly význam pre rozvoj celej ľudskej spoločnosti, udeľuje prezident Československej socialistickej republiky [...].“ Rozhlasový archív uchováva aj záznam zo stretnutia Gagarina s členmi detského speváckeho zboru Československého rozhlasu. Predali mu magnetofónovú pásku s piesňami, ktoré vznikli na počesť jeho letu. Sympatický Gagarin im poďakoval. Deťom poprial veľa úspechov a aby sa stali skutočnými veľkými umelcami. A šťastie poprial všetkým deťom Československej republiky. V Prahe pobudol dva dni a do Československa sa vrátil ešte v roku 1966 (kedy navštívil aj Košice, Poprad, Vysoké Tatry, Štrbské pleso). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

VEĽKÁ BRITÁNIA

Vo Veľkej Británii bol Jurij Gagarin pozvaný na obed s kráľovnou Alžbetou II., po ktorom sa vyfotografovali na pamiatku, hoci podľa etikety nie je táto činnosť pre kráľovnú povolená, čo všetkým vysvetlila takto: „Vyfotografovala som sa s nebeským, teda nadpozemským človekom, preto som nič neporušila!“

KUBA

Na Kube sa stala ďalšia veľmi zaujímavá príhoda: po pristátí lietadla čakala Gagarina na letisku veľká skupina Kubáncov, keď náhle vypuklo burácanie hromov, blesky osvetlili celú oblohu a z ťažkých mrakov začal padať tropický dážď. Gagarin dostal nepremokavý plášť, ale keď uvidel, že Kubánci na čele s Fidelom Castrom na neho čakajú stojaci po kolená vo vode, hneď plášť odhodil a šiel im naproti v snehobielom obleku, v ktorom v priebehu pár sekúnd zmokol do nitky.

BRAZÍLIA

Po Kube šiel Jurij Gagarin do Brazílie. V tom čase ZSSR a Brazília nemali nadviazané diplomatické vzťahy, no pre Jurija to nepredstavovalo žiaden problém. Ešte v tom istom roku došlo k obnoveniu diplomatických vzťahov. Stojí za zmienku, že tak ako inde, aj tu bolo Gagarinovi kladených veľa otázok, ale na otázku v Brazílii: „Ako môžete osobne prispieť k dosiahnutiu mieru?“, odpovedal nasledovne: „Jeden človek nemôže vyhrať v takej dôležitej záležitosti pre celú planétu, ako boj za mier; na ňom sa musia podieľať národy všetkých krajín, len tak sa vojnové mraky navždy rozplynú!“ Už vtedy všetkých vyzýval k mieru a vzájomným priateľským vzťahom. Pri odlete z pohostinnej Brazílie povedal: „Len si pomysli, koľko ešte treba urobiť na Zemi, človek je už kozmonaut a stále je divoch. Kiežby studené a horúce vojny neuberali národom toľko úsilia a zdrojov...“

KANADA

Po Brazílii odišiel Jurij Gagarin do Kanady, kde sa v auguste 1961 zúčastnil na Pugwashskej konferencii o vede a svetových záležitostiach (vznikla ako mierová iniciatíva vedcov v roku 1954) zaoberajúcej sa likvidáciou zbraní hromadného ničenia, elimináciou hrozby z jadrových zbraní, zastavením pretekov v zbrojení, úplným odzbrojením a zachovaním mieru. Na tejto mierovej konferencii, kde sa zúčastnilo odhadom 2500 ľudí, Gagarin prečítal odkaz sovietskej vlády všetkým zúčastneným so želaním posilnenia mierových záležitostí.

CEJLÓN (Srí Lanka)

Počas pobytu na Cejlóne zasadil Jurij Alekseevič strom na znak priateľstva a mieru. Rastie tam dodnes. V tejto iniciatíve, ktorú začal Gagarin, pokračuje dnes Ruská vesmírna spoločnosť. V rámci aktivít organizácie existuje hnutie „Gagarinova záhrada“, ktorého jedným z projektov je kampaň „Zasaď strom“. Svetové hnutie ruskej vesmírnej spoločnosti „Gagarinova záhrada“ je určené na to, aby upozornilo obyvateľov celého sveta na problémy ekologizácie planéty a podporilo aktívny rozvoj doplňovania prírodných zdrojov planéty Zem.

USA

V októbri 1963 Jurij Alekseevič spolu s Valentínou Tereškovovou (ako prvá žena vo vesmíre absolvovala v júni 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 48 obletov Zeme) navštívili sídlo OSN v New Yorku, kde ich privítal generálny tajomník OSN U Thant a predseda Valného zhromaždenia OSN Carlos Sosa-Rodriguez. Usporiadali tlačovú konferenciu pre novinárov, na ktorej hovorili o svojich vesmírnych cestách, podelili sa o svoje sny o ceste na Mesiac a diskutovali o hrozbách, ktoré predstavuje použitie jadrových zbraní vo vesmíre. Toto je veľmi dôležitý moment, pretože Jurij Alekseevič Gagarin si neskôr želal prezentovať správu o „Mierovom vesmíre“, no bohužiaľ, už mu to nebolo súdené. Ešte v roku 1963 však Valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu právnych zásad činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, ktorá bola hlavným východiskom pre prijatie Zmluvy o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru, vrátane Mesiaca a iných nebeských telies (Kozmickej zmluvy) z roku 1967 - základného právneho rámca pre činnosť štátov vo vesmíre a na nebeských telesách.

Jurij Gagarin mal najhlbší pocit úcty a lásky nielen k svojim krajanom, ale aj k obyvateľom iných krajín. „Gagarinov efekt“ zasiahol mnoho sŕdc na našej planéte. Vo väčšine krajín hovorili: „Jurij Gagarin prejavoval úprimnú lásku k ľuďom všetkých národností a národov, usiloval sa o zachovanie mieru na Zemi, bol jednoduchý a očarujúci.“ Keď Jurij prijímal dary (a bolo ich obrovské množstvo) vždy hovoril: „Sú pre všetkých našich ľudí!“

Na záver priznajme, že aj jeden človek môže zmeniť svet. Od Jurija Gagarina si musíme brať príklad ako zostať v ťažkých časoch otvoreným, veselým, milujúcim a silným človekom.

Jurij Gagarin tragicky zahynul 27. marca 1968, spolu so svojím inštruktorom Vladimirom Serioginom pri bežnom cvičnom lete, keď sa ich MiG-15 dostal pravdepodobne do stopy turbulencie s iným lietadlom. Okolnosti tejto katastrofy neboli úplne objasnené.

Od Gagarinovho prvého letu do vesmíru ľudstvo dosiahlo významný pokrok v oblasti letectva a kozmonautiky. V roku 1978 sa do dejín kozmonautiky zapísalo aj Československo, a to letom Vladimíra Remeka a v roku 1999 letom prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.

V roku 1968 na podnet Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) bol 12. apríl vyhlásený za Svetový deň letectva a kozmonautiky. Tento deň je dňom víťazstva vedy a techniky a zároveň oslavou prvého letu do vesmíru.

Dnes každý pozná meno Jurija Alekseeviča Gagarina. V mnohých mestách sú ulice, cesty, uličky, školy pomenované po Gagarinovi (vrátane Bratislavy). Gagarin sa volá mesto (predtým Gzhatsk) a oblasť (predtým Gzhatskiy), kráter, asteroid č. 1772, zlatá medaila FAI, ktorá sa udeľuje od roku 1968, v Moskve sa nachádza pamätník kozmonautovi.

Na Jurija sa však pamätá nielen ako na prvého človeka vo vesmíre, ale aj kvôli jeho mnohým humanistickým vlastnostiam. Mierová misia, na ktorú bol vyslaný, je mnohokrát prezentovaná ako sovietska propaganda. Nie je však obhajoba svetového mieru dobrá propaganda? Vyslali vlády iných krajín niektorého zo svojich kozmonautov na takéto mierové misie?

Dnes si pripomíname 60. výročie prvého vesmírneho letu Jurija Alekseeviča Gagarina. Rockwell Kent, americký umelec, napísal tieto slová do epigrafu ihneď po tejto udalosti: „Drahí sovietski priatelia, váš Jurij nie je len váš. Patrí celému ľudstvu. Dvere do vesmíru, ktoré otvoril, tieto dvere sú otvorené pre nás všetkých. Ale na to je potrebný mier. Mier medzi národmi. Mier medzi nami. Nech svet oslávi výročie letu Jurija ako Svetový deň mieru. Nech sa tento deň oslavuje po celom svete hudbou a tancami, piesňami a smiechom ako svetový sviatok šťastia...“

Iveta Kompišová

Iveta Kompišová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Blog sa venuje: 1. Štátnej správe v SR - najmä potrebe zmeny spôsobu výberu štátnych zamestnancov, ktorý je kľúčový pre efektívne fungovanie štátnej správy a tohto štátu všeobecne. Riešením je vytvorenie centralizovanej inštitúcie na výber štátnych zamestnancov, napr. po vzore EÚ úradu EPSO. Pri spracovaní týchto tém využívam svoje skúsenosti z 15 ročného pôsobenia v rôznych orgánoch štátnej správy. 2. Šíreniu mierovej osvety za účelom podpory mierových vzťahov medzi štátmi, či informovaní o inšpirujúcich osobnostiach v oblasti pacifizmu. Zoznam autorových rubrík:  štátna správa Ištátna správa IImierová agenda

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu