reklama

Prvá žena - nositeľka Nobelovej ceny za mier - bola rodáčka z Prahy

Volá sa Bertha von Suttner a je mimoriadne inšpirujúcou osobnosťou, ktorá v mnohom predstihla svoju dobu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Bertha von Suttner sa narodila v roku 1843 ako grófka Kinská. V strnulom rámci konvencií najvyššej spoločnosti si dokázala nielen uchovať svoju osobitosť, ale aj vehementným spôsobom presadzovať svoje ideály. V dobe, kedy názor ženy na politiku mal pramalý význam, sa dokázala relevantným spôsobom zapojiť do celoeurópskej diskusie najmä v oblasti mieru a alternatívnych riešení sporov. Bertha bola jednou z najvýznamnejších osobností mierového hnutia na prelome 19. a 20. storočia, bola jednou z najvplyvnejších žurnalistiek svojej doby a ako zakladateľka mnohých mierových spoločností sa zasadzovala za mier, práva žien a národnostných menšín. Svojou literárnou prácou a činnosťou pre zachovanie mieru sa radí do čela obrancov humanistických ideí v Európe druhej polovice devätnásteho storočia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svoje mimoriadne a širokospektrálne vzdelanie, vrátane ovládania piatich cudzích jazykov, uplatnila vo Viedni či Paríži, kde nadviazala dlhoročné a dôverné priateľstvo s Alfredom Nobelom, ktorého inšpirovala k vytvoreniu ceny za mier. Pri 8-ročnom pobyte v Gruzínsku počas rusko-tureckej vojny (1877-1878) bola svedkom ľudského utrpenia spôsobeného vojnovým konfliktom a stala sa odhodlanou pacifistkou. Ako aktivistka mala teda priamu skúsenosť s vojnou a táto doba bola začiatkom jej novej filozofie - zbytočné utrpenie, prinášané vojnou, začalo byť zlom, proti ktorému je potrebné sa postaviť.

Ako sa vôbec von Suttner prebojovala k tak výsostne „mužskej“ téme, ktorou vojna v tej dobe bola?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mala to pomerne zložité. Jednou z jej metód bolo vydávanie textov pod mužským pseudonymom B. Oulet alebo Jemand. Predtým ako odišla do Gruzínska, kde na vlastné oči videla rusko-tureckú vojnu a začala o nej podávať správy do európskych novín, ju nikto príliš vážne nebral. Až neskôr publikovala pod svojim menom. Bertha však do konca života bola terčom posmeškov - ako bojovníčka za mier a žena k tomu sa stala karikatúrou. Hovorilo sa je Tučná Berta. „Tučná Bertha zase káže o mieri“, smiali sa jej.

Román z roku 1889 Zložte zbrane! zmenil chod dejín

V románe Zložte zbrane! (Die Waffen nieder!) vykresľuje autorka vojnové hrôzy s takou autenticitou, že dielo najprv odmietlo hneď niekoľko nakladateľov, lebo by vraj príliš šokovala verejnosť a po vydaní v roku 1889 kniha vzbudila sprvoti obrovskú vlnu nevôle a veľký rozruch. Kniha sa však stala ikonou pacifismu a mierového hnutia, Bertu razom preslávila a postavila medzi popredných predstaviteľov mierového hnutia vo svete. Román bol preložený do mnohých jazykov (vrátane češtiny) a opakovane vydávaný. Príbeh, ktorý sa odohráva na pozadí reálnych vojenských konfliktov druhej polovice 19. storočia, nebývalým spôsobom spochybnil predstavy o ušľachtilosti vojny a vojenskej profesie. Širokej verejnosti priblížila tak autorka utrpenie vojakov na fronte, ktoré bolo v tej dobe tabuizované v dôsledku masívnej vojenskej propagandy, tak aj širšie dopady vojen na celú spoločnosť. Od príbehu, nad ktorým by sme sa dnes blahosklonne pousmiali, ju však odlišuje jedna dôležitá vec: dotýka sa tém, o ktorých sa ešte v druhej polovici 19. storočia nehovorilo, aby sa človek spoločensky neznemožnil. Snaha zbavovať bojovanie aury hrdinstva bola v druhej polovici 19. storočia úplne šokujúca. Rovnako ako poukazovať na nezrovnalosti v našom uvažovaní o individuálnom a kolektívnom násilí. Príbeh je pretkaný filozofickými úvahami o absurdite vojen a mocenskej politiky, ale tiež argumentmi podporujúcimi rodiace sa mierové hnutia. Autorka sa nikdy netajila tým, že sa jedná o román agitačný. Kniha Zložte zbrane! je i v dnešnej dobe stále veľmi aktuálny zdroj ideí, ktoré je potrebné šíriť s cieľom podpory mierových alternatív riešenia sporov a zároveň vytvoriť priestor pre nadviazanie spolupráce na ceste k presadzovaniu mieru a udržateľnej bezpečnosti. A darí sa jej pritom ešte niečo iné - ukázať, že niektoré ľudské tendencie sa za posledných 132 rokov príliš nezmenili - napríklad: to, čo je obvyklé, je nemenné; čo je nové, to je podozrivé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po vydaní románu Zložte zbrane! sa Bertha stala poprednou osobnosťou európskeho mierového hnutia, vydávala protivojnový časopis, stála pri zrode mnohých mierových spolkov a zúčastňovala sa na prvých mierových kongresoch. Volala po vzniku európskeho spoločenstva, stála pri zrode Medziparlamentnej únie (vznikla v roku 1889) a zaslúžila sa o vznik najstaršej inštitúcie pre riešenie medzinárodných sporov - Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vznikol v roku 1899 na mierovej konferencii v Haagu z iniciatívy ruského cára Nikolaja II. Jej práca má teda značný presah aj do dnešnej doby, kedy je veľmi dôležité poukazovať na pretrvávajúcu aktuálnosť Bertiných myšlienok a ich prínos pre oblasť mierovej politiky. Kritika nehumánnosti vedenia vojny, ktorú predložila ešte za svojho života, je stále platná, tým viac v dobe, kedy máme k dispozícii zbrane s neuveriteľne ničivými vlastnosťami a kedy sa množstvo krajín sveta nachádza uprostred ozbrojeného konfliktu, či balansuje na hranici konfliktu nového.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bertina filozofia bola ovplyvnená dielami Immanuela Kanta, Henryho Thomasa Buckleho, Charlesa Darwina či Lva Nikolajeviča Tolstého, ktorý jej knihu Zložte zbrane! prirovnal k významnému americkému románu Chalúpka strýčka Toma: „Zrušeniu otroctva predchádzala slávna kniha jednej ženy, pani Beecher-Stoweovej. Daj Boh, aby po Vašej knihe nasledovalo zrušenie vojny.“ K tomu síce nedošlo, bez preháňania však môžeme povedať, že vďaka Berte von Suttner na svete vojen ubudlo. Jej literárna tvorba previazaná neúnavným protivojnovým aktivizmom totiž viedla k založeniu Stáleho rozhodcovského súdu.

Nobelova cena za mier

Dopis, ktorý 7. januára 1893 Berte napísal Alfred Nobel, je pomerne dôležitý: v ňom Nobel Berte naznačil, že hodlá založiť fond, z ktorého sa budú vyplácať ceny vedcom, lekárom a že tiež mieni zriadiť cenu pre toho, kto sa nejako zaslúžil o svetový mier a porozumenie medzi národmi. Po smrti Alfreda Nobela (10. 12. 1896) jeho závet prehlasuje, že jeho majetok má byť použitý na ocenenie pre tých, ktorí počas predchádzajúceho roku preukázali najväčší prínos ľudstvu. Veľká miera vplyvu na toto rozhodnutie sa pripisuje práve Berte von Suttnerovej, ktorá bola pre Nobela inšpiráciou najmä pri myšlienke udeľovať cenu za mier.

10. decembra 1905 dostala Bertha ako prvá žena na svete Nobelovu cenu za mier, ktorú si prevzala 18. apríla 1906 v Christianii (Oslo). Tu predniesla prednášku Vývoj mierového hnutia. Túto mierovú cenu dostala za svoju knihu Zložte zbrane!, za celoživotné mierové úsilie, ako aj za svoj mierový aktivizmus, ktorý spočíval v zakladaní buniek mierového hnutia. Ani potom sa neprestala angažovať v propagácii mierovej tematiky, ideí humanizmu a varovaním pred zbrojením a hrozbou konfliktu. Von Suttner bola priekopníčkou mnohých radikálnych myšlienok. Tvrdila, že vojna je niečo, načo by sme mali časom rezignovať ako na kanibalizmus. Cieľom jej úsilí bolo, aby sme rozhovory, kadiaľ má viesť aká hranica, dokázali viesť bez zbrane v ruke. Keď Bertu prijal 17.októbra 1904 v Bielom dome prezident Theodore Roosevelt, povedal jej: „Svetový mier príde, príde isto, ale len krok za krokom.“ 

 „A tak tomu aj je. Hoci je cieľ tak zrejmý, zdanlivo blízky a ľahko dosiahnuteľný, cesta k nemu vedie len krok za krokom a pritom musia byť zdolané nespočetné prekážky.

A tu ide navyše o cieľ, ktorý milióny ľudí ešte vôbec nevidia, o ktorom nespočetní ľudia buď nevedia vôbec nič, alebo ho považujú za utópiu. Mocenské záujmy sa tiež snažia, aby ho nedosiahnuté nebolo, aby všetko zostalo po starom. A stúpenci starého, existujúceho, majú dokonca silných spojencov v prírodnom zákone lenivosti, v zotrvačnosti, ktorá je vlastná všetkým veciam, ako by to bola ochrana pred nebezpečenstvom a zánikom. Zápas, ktorý ešte pacifizmus čaká, teda nie je jednoduchý....“

Uviedla Bertha vo svojej prednáške „Vývoj mierového hnutia“, ktorú predniesla v Osle 18. apríla 1906 pri oficiálnom prevzatí Nobelovej ceny.

Ťažko povedať, čo by Bertha povedala na prvú a druhú svetovú vojnu, ktorej sa (našťastie) nedožila. Zomrela päť týždňov pred Sarajevským atentátom v júni 1914.

Napriek tomu, že Bertha bola pražskou rodáčkou, máloktorý Čech, nieto ešte Slovák o tejto celosvetovo uznávanej osobnosti a jej odkaze tuší. Pritom vo Viedni dlho existuje Spoločnosť Berty Suttnerovej, zaoberajúca sa odkazom jej myšlienok. V škandinávskych krajinách sa život a dielo Suttnerovej stalo námetom pre stovku kníh a rozhlasových relácií. V Nemecku jej v roku 2005 venovali pamätnú euromincu, je zobrazená aj na rakúskej 2 eurovej minci. V roku 2008 jej bola v Paláci Kinských na Staromestskom námestí slávnostne odhalená pamätná tabuľa. Jej zaujímavý životný príbeh, ktorý do Bertiných 30. narodenín vyzeral pomerne tragicky, no bol pretkaný osudovými momentmi, ako aj myšlienky, ktoré propagovala, by pritom mohli byť vynikajúcou predlohou pre spracovanie pútavej filmovej podoby.

Iveta Kompišová

Iveta Kompišová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Blog sa venuje: 1. Štátnej správe v SR - najmä potrebe zmeny spôsobu výberu štátnych zamestnancov, ktorý je kľúčový pre efektívne fungovanie štátnej správy a tohto štátu všeobecne. Riešením je vytvorenie centralizovanej inštitúcie na výber štátnych zamestnancov, napr. po vzore EÚ úradu EPSO. Pri spracovaní týchto tém využívam svoje skúsenosti z 15 ročného pôsobenia v rôznych orgánoch štátnej správy. 2. Šíreniu mierovej osvety za účelom podpory mierových vzťahov medzi štátmi, či informovaní o inšpirujúcich osobnostiach v oblasti pacifizmu. Zoznam autorových rubrík:  štátna správa Ištátna správa IImierová agenda

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu