reklama

Quo vadis, štátna správa?

Aké sú trendy v oblasti štátnej správy po nástupe novej vlády? Na ktoré miesta sa v roku 2020 prihlásilo najviac uchádzačov? O koľko poklesli počty vonkajších výberových konaní pre občanov SR vo vybraných štátnych orgánoch?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Štátna správa za rok 2020 – trendy po nástupe novej vlády

Na úvod si pripomeňme, aké boli hlavné ciele po vymenovaní novej vlády v marci 2020 v boji proti korupcii v súlade s Programovým vyhlásením vlády (PVV) na roky 2020 - 2024, aby sa Slovensko stalo férovou a transparentnou krajinou: 

Rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Odstránenie klientelizmu a rodinkárstva posilní dôveru ľudí, že rozhoduje ich talent a poctivá práca. Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby a sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a na pravidlách založených postupoch riadenia. Zásadným prvkom profesionálnej a nezávislej štátnej správy je transparentnosť a etika. Vláda SR zvýši transparentnosť výberových konaní a zavedie jednotný výberový proces. Vláda SR prijme nastavenie dlhodobého strategického plánu ľudských zdrojov v štátnej službe. Zavedie dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Na riadenie personálnych procesov by sa mal zriadiť centrálny orgán ľudských zdrojov, ktorý by mal prehľad o štruktúre zamestnancov, krátkodobých aj dlhodobých potrebách v štátnej správe. Vláda SR zriadi na Úrade vlády SR štátnu personálnu agentúru za účelom stransparentnenia a profesionalizácie výberových konaní.

Aká je realita?

1. Štátna personálna agentúra v nedohľadne

Na júlovej TK k téme výberu prednostov okresných úradov premiér Igor Matovič predstavil svoju „osobnú iniciatívu“, ktorú si vraj v programovom vyhlásení vlády presadil proti vôli koaličných partnerov. Touto jeho iniciatívou je zriadenie štátnej personálnej agentúry za účelom stransparentnenia a profesionalizácie výberových konaní. Napriek tomu, že konkrétna predstava tohto modelu mala byť predstavená „niekedy ku koncu leta“, bližšie informácie o kompetenciách tejto štátnej personálnej agentúry zostávajú nejasné aj v decembri. Určitá, nie však veľmi konkrétna predstava, je spomenutá v dokumente z dielne Ministerstva financií SR pod názvom Moderné a úspešné Slovensko, v ktorom sa hovorí o tom, že sa posilnia centrálne aspekty strategického riadenia ľudských zdrojov – procesu výberu, odmeňovania a rozvoja kapacít zamestnancov štátu. Do decembra 2021 sa plánuje vytvorenie buď celkom novej alebo transformovanej organizácie zo súčasného centrálneho orgánu riadenia HR, ktorým je v SR úrad vlády, pričom medzi kompetencie novej inštitúcie by mali patriť:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- zodpovednosť za stanovenie rámcov, podpory a kontroly osobných údajov,

- prístup ku všetkým údajom,

- zvyšovanie kvality ľudského kapitálu vo verejnom sektore,

- pravidelné vyhodnocovanie fungovania politík v HR.

Spomína sa aj potreba transformovať osobné úrady na výkon činností, ktoré dnes často dohliadajú len na administratívny súlad zamestnávania. V súvislosti s výberovými konaniami sa do decembra 2022/2023 plánuje zaviesť štandardizovaný test požadovaných zručností a schopností a do decembra 2023 vytvoriť centrálny zásobník vhodných uchádzačiek a uchádzačov o prácu pre štát. Lehotu na obsadenie uvoľneného pracovného miesta sa plánuje skrátiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2. Naďova netransparentná novela zákona o štátnej službe

Ďalším krokom súčasnej vlády v oblasti štátnej správy, svedčiacim o hromadnom a nekontrolovateľnom dosadzovaní svojich ľudí na štátnozamesntanecké miesta, je novela z dielne ministra obrany s účinnosťou od mája 2020, na základe ktorej je možné prijímať občanov na voľné štátnozamestnanecké miesto do dočasnej štátnej služby aj bez výberového konania. Cieľom je umožniť v prípade potreby na prechodný čas posilniť personálne kapacity služobných úradov. Dočasná štátna služba na základe nového právneho titulu môže trvať najviac šesť mesiacov, zároveň sa štátny zamestnanec nemôže prihlásiť do užšieho vnútorného VK, len do vonkajšieho VK. Je nepochybné, že takíto uchádzači budú značne zvýhodňovaní pri VK v porovnaní s ostanými občanmi SR, ktorí sa prihlásia na dané miesto a nepracovali na ňom v porovnaní s tými, ktorí tam už pracovali pol roka, nehovoriac o konflikte záujmov počas VK, keďže uchádzač sa pozná s nadradeným - vo väčšine prípadov aj predsedom výberovej komisie. Takéto praktiky sú vo vyspelých demokratických štátoch pri výberových procesoch neakceptovateľné. Viac info o tejto rozporuplnej novele a o tom, prečo je dočasná štátna služba problematická a netransparentná, pozri analýzu: https://kompisova.blog.sme.sk/c/539900/minister-obrany-a-jeho-novela-o-statnej-sluzbe.html.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

3. Premiérove dosadzovanie svojich ľudí a jeho názor na štátnych zamestnancov

Hromadné dosadzovanie svojich ľudí do štátnej správy premiér priamo a otvorene priznal v septembrových sobotných dialógoch RTVS, kedy povedal, citujem:

My sme nasadili teraz do štátu, ktorý 12 rokov humplovala mafia, asi keď preženiem 200 ľudí. Ale proti nim systematicky dennodenne pracujú tisícky ľudí, ktorých si tam tá mafia predtým dosadila na tie ministerstvá a úrady. A oni majú jedinú úlohu, keď do práce ráno idú – aby urobili niečo, aby dokázali nejakým spôsobom to súkolie očisty tých inštitúcií zastaviť. Takže ono to je veľmi ťažké. Čiže my máme niekoľko desiatok alebo maximálne stoviek ľudí k dispozícii – tých bojovníkov v prvej línii, a keď si povieme teraz, že nech nám ich odstrelia hocijakým udaním, hocijakým možno niekedy aj výmyslom, tak bola by to chyba.

Namiesto transparentných výberových konaní boli teda premiérom dosadené do štátnej správy stovky ľudí bez výberových konaní. Predpokladám, že sa jedná o lukratívnejšie miesta a riadiace pozície, keďže ich premiér nazýva bojovníkmi v prvej línii. Znepokojujúci je aj názor premiéra na štátnych zamestnancov, ktorý opäť ostal bez povšimnutia. Áno, z 217 služobných úradov (údaj Rady pre štátnu službu), z ktorých je štátna správa organizovaná, a ktorí majú systemizované štátnozamestnanecké miesta s celkovým počtom 35 555 miest (údaj Sekcie štátnej služby a verejnej služby ÚV SR), je väčšina z nich dosadená prostredníctvom politických strán, rodinných väzieb a známostí. Toto je ale dlhodobý problém týkajúci sa všetkých predošlých vlád – tak Mečiarovej, ako aj Dzurindovej, Radičovej, Ficovej a Pellegriniho – problém, ktorý sa táto vláda zaviazala svojim voličom riešiť prioritne, pričom práve vďaka sľubom s bojom proti korupcii a netransparentnosti pri výberových procesoch vyhrala voľby. V skutočnosti však zatiaľ dochádza k striedaniu jedných „svojich ľudí“ za druhých, takže sľubovaná zmena ostáva zatiaľ len na papieri PVV.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Odborníci namiesto našich ľudí do štátnych podnikov?

Keďže nekvalifikované rozhodnutia niektorých zástupcov štátu v štátnych spoločnostiach spôsobovali štátu vysoké finančné straty, vláda SR sa zaviazala zaviesť transparentný výberový proces pri výbere zástupcov štátu tak, aby boli do týchto funkcií vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady. V tomto smere sa zároveň zaviazali do výberového procesu vniesť prvky verejnej kontroly – zverejnenie výzvy na prihlásenie sa do výberu, prihlášky a dokladov kandidáta, verejné vypočutie prihlásených kandidátov, zverejnenie konečného návrhu na voľbu.

O tom, že PVV sa ani v týchto záväzkoch veľmi nedodržiava, písala na konci októbra Nadácia Zastavme korupciu vo svojom článku: https://index.sme.sk/c/22520321/vlada-vymenila-vacsinu-sefov-statnych-podnikov-transparentnost-isla-bokom.html.

V tomto smere však predsalen existujú dva pozitívne príklady dobrej praxe výberových konaní v slovenských podmienkach.

  • Transparentný výber nového predsedu ÚRSO

V júni vyhlásil rezort hospodárstva výberové konanie a verejné vypočutie kandidátov na post šéfa regulačného úradu. Toto miesto zostalo voľné po odvolaní Ľubomíra Jahnátka z funkcie. Do výberového konania sa prihlásili 14 kandidáti. Verejná diskusia s kandidátmi sa uskutočnila na pôde parlamentu a zastrešila ju Komisia pre energetiku pri Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti. Po odbornom pohovore s kandidátmi výberová komisia zostavila ich poradie. Minister hospodárstva Richard Sulík po predložení výsledkov výberového konania a na základe verejnej diskusie s kandidátmi predložil na rokovanie vlády návrh na menovanie nového predsedu ÚRSO. Výberová komisia, ktorá posudzovala kandidátov na šéfa ÚRSO, bola šesťčlenná a pozostávala z troch zástupcov ministerstva hospodárstva, jedného člena nominoval parlamentný hospodársky výbor a po jednom zástupcovi mali zamestnávatelia a zamestnanci. Na základe VK sa novým predsedom stal odborník na energetiku Andrej Juris. Nomináciu, ktorú predložil vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík, schválila vláda. „Vyvinuli sme maximálne úsilie, aby bol vo vedení nezávislého regulačného orgánu skúsený odborník s prvotriednou povesťou," vyhlásil Richard Sulík. Ako uviedol štátny tajomník MH SR Karol Galek, „ľudia znovu našli odvahu prihlásiť sa do výberových konaní. Rozhodujúcim kritériom sa totiž opäť stala odbornosť a nie prepojenosť s nejakou politickou stranou." 

Hra pre média s cieľom získania politických bodov?

Napriek tomuto pozitívnemu príkladu predseda koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) a minister hospodárstva Richard Sulík považuje za prirodzené, že pozície prednostov okresných úradov obsadilo hnutie OĽaNO bez VK, pretože patria pod rezort vnútra, ktorý vedie Roman Mikulec (OĽaNO). Na tlačovej besede v júni R. Sulík okomentoval obsadzovanie 72 pozícií prednostov okresných úradov bez VK stranou OĽaNO a dosadzovanie ľudí terajšej koalície do orgánov štátu nasledovne:

My máme všeobecnú dohodu, že bola dohoda na začiatku, že ktorá strana obsadila ktoré ministerstvá, dáva ktorých ministrov. Tak za SaS sú to ministri zahraničných vecí, školstva a hospodárstva. A všetky pozície, ktoré patria pod tieto ministerstvá, bude navrhovať ich obsadenie alebo organizovať výberové konania strana SaS za tieto tri ministerstvá. A takto je to ďalej a ďalej po tých ostatných koaličných partneroch. Okresné úrady patria pod ministerstvo vnútra, ministrom vnútra je pán Mikulec zo strany OĽaNO a tým pádom tam nie je čo filozofovať okolo toho, že kto to bude obsadzovať. Pre mňa to je prirodzené, že to bude obsadzovať OĽaNO. Keď sa rozhodnú robiť výberové konania, nech robia výberové konania. Keď sa rozhodnú tam dať svojho overeného človeka, nech tam dajú svojho overeného človeka. Ja som nikdy nebol zástancom toho, aby sme sa horko-ťažko, po rokoch opozičnej práce, tých všetkých hádok s tými Smerákmi, x návrhov a doťahovačiek a televíznych diskusií, nakoniec teda sme postavili poctivú, slušnú vládu a teraz aby sme to tunak dali Ferovi čo ide okolo alebo Paľovi čo hentam ostal pri bufete. Ja nesúhlasím s týmto. Ja som pred voľbami hovoril, funkciu policajného prezidenta treba spolitizovať, to znamená, že minister vnútra Mikulec nech povie, koho tam chce mať. Preto, lebo keď niečo nebude fungovať, ja pôjdem za Mikulcom a budem sa ho pýtať, prečo to nefunguje. A nechcem počuť odpoveď, „nefunguje to preto, lebo nejaké neziskovky a ešte nejakí čo do toho chceli veľa hovoriť, mi vybrali takého policajného prezidenta, s ktorým ja neviem spolupracovať.“ Toto nie je správny systém. Volení boli poslanci, tí zvolili vládu, my máme zodpovednosť voči voličom, a preto my musíme, tí ktorí majú ten mandát od voličov, obsadiť tie pozície, za ktoré sme zodpovední. Takže za MH SR ja preberám politickú zodpovednosť za všetky pozície na tomto ministerstve. A samozrejme, chcem ale aj potom mať možnosť tie pozície ovplyvniť.

  • Výber predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

V máji Ministerstvo financií SR vyhlásilo verejné výberové konanie na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a 12. júna MF SR uzavrelo prijímanie žiadostí. Cieľom bolo nájsť nasledovníka vôbec prvého predsedu RRZ Ivana Šramka, ktorého riadne 7 ročné funkčné obdobie skončilo 26. júna 2019. Nadsluhoval teda už vyše roka, pričom Šramko podľa momentálneho znenia zákona o rozpočtovej zodpovednosti už druhýkrát kandidovať nemohol. Do výberového procesu sa mohli uchádzači prihlásiť počas troch týždňov, následne sa konalo verejné vypočutie všetkých kandidátov. Záujem o pozíciu predsedu RRZ prejavilo 12 kandidátov. Výberová komisia bola rôznorodá, pozostávala z odborníkov z oblasti ekonómie, analytikov, ale aj z predstaviteľov poslaneckých klubov za každú politickú stranu prítomnú v parlamente (1 člen). Komisiu viedol predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič. Okrem členov komisie sa verejné predstavenie kandidátov uskutočnilo za prítomnosti verejnosti a novinárov. Po verejnom vypočutí komisia odporučila z jedenástich kandidátov ministrovi financií SR E. Hegerovi predložiť Vláde SR troch kandidátov, a to Martina Šustera z Národnej banky Slovenska, bývalého viceguvernéra centrálnej banky Jána Tótha a profesora Jarka Fidrmuca. Z nich vláda vybrala jedného a nominovala ho na schválenie Národnou radou SR (šéfa rady volí a odvoláva parlament trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov na návrh vlády). Minister financií Eduard Heger vláde predložil kandidatúru Jána Tótha na post predsedu RRZ. „Toto je tá nová politika, ktorú potrebujeme raziť. Musíme dávať priestor odborníkom, ktorí budú poukazovať na zdravie verejných financií a pomôžu SR, aby sa v dobrých časoch vedela pripravovať na zlé časy a pomáhať ľuďom," skonštatoval E. Heger s tým, že takto nastavený proces má do celého výberu priniesť transparentnosť. „Aj tento proces je dôkazom toho, že politika ide bokom a na dôležité pozície budeme transparentne vyberať ľudí na základe ich odbornosti," povedal minister financií. Nový spôsob voľby podporil aj odchádzajúci predseda RZZ. „Odborníci dokážu zanalyzovať ďaleko viac ako káže zákon. Myslím si preto, že je dôležité, aby nový predseda bol človek apolitický a odborný," vyhlásil Šramko.

5. Enormný pokles počtu VK v roku 2020 a citeľný nárast záujmu o prácu v štátnej správe

Je pravdou, že v roku 2020 prežívame náročné obdobie spojené s pandémiou Covid-19, no zdá sa, že mnohé kroky súčasnej vlády sú v oblasti štátnej správy neopodstatnené a nijako sa nevzťahujú na pandémiu. Napriek tomu je určitý pokles počtu výberových konaní v čase mimoriadnej situácie a vyhlásenia núdzového stavu prirodzený.

Bolo pre mňa však zaujímavé odsledovať, o koľko reálne sa zo štatistického hľadiska znížil počet voľných miest, resp. výberových konaní. Sústredila som sa na vonkajšie výberové konania určené pre všetkých občanov SR v nasledovných štátnych orgánoch:

  • Ministerstvá (spolu 14) a Úrad vlády SR

  • Ostatné ÚOŠS - Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad jadrového dozoru

  • Orgány s osobitým postavením (Kancelária Najvyššieho súdu SR, Kancelária NR SR, Kancelária Súdnej rady, Kancelária Ústavného súdu SR, Kancelária Verejného ochrancu práv a Kancelária prezidenta SR).

Celkovo z tohto prieskumu vyšli pozoruhodné údaje: v roku 2019 sa v uvedených orgánoch štátnej správy uskutočnilo spolu 1263 vonkajších výberových konaní. V roku 2020 bolo vyhlásených do 1. decembra 2020 spolu 355 vonkajších výberových konaní, čo oproti minulému roku predstavuje pokles o takmer 72%!

Radikálny pokles miest v štátnej správe môže súvisieť s vyhlásením núdzového stavu, hoci organizácia výberových konaní aj s väčším počtom uchádzačov pri dodržiavaní všetkých protiepidemiologických opatrení je zvládnuteľná. Pravdepodobnejšou príčinou radikálneho poklesu vonkajších VK môže byť využívanie možnosti služobných úradov obsadzovať miesta bez výberových konaní, čoho je takýto pokles miest evidentným dôsledkom. 

Na druhej strane, v dôsledku poklesu miest v štátnej správe, ale aj zvýšenia nezamestnanosti, môžeme v súčasnosti pozorovať historicky najvyšší záujem o tieto pracovné miesta. Rekordný počet záujemcov - 161, sa napriek medializovaným informáciám o uprednostňovaní osôb blízkych k strane Progresívne Slovensko, prihlásil v júni do Kancelárie prezidenta SR na odbor komunikácie. Nasleduje Kancelária NR SR a úrad vlády s počtom 47 uchádzačov na 1 VK.

Nižšie dávam do pozornosti tabuľku s porovnaním počtu vyhlásených vonkajších VK za roky 2019 a 2020 vo vybraných orgánoch ŠS a percentuálny pokles voľných miest

Názov služobného úradu

Počet vonkajších VK za rok 2019

Počet vonkajších VK za rok 2020 (do 1. decembra 2020)

Pokles o (%, zaokrúhlene)

Kancelária NR SR 

11

3

73%

Kancelária prezidenta SR

16

3

81%

Kancelária Súdnej rady SR

5

1

80%

Kancelária Ústavného súdu SR

7

3

57%

Kancelária verejného ochrancu práv SR

7

1

86%

Ministerstvo dopravy a výstavby SR

136

51

63%

Ministerstvo financií SR

77

23

66%

Ministerstvo hospodárstva SR

104

28

73%

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ÚPVII SR)

77

4

95%

Ministerstvo kultúry SR

35

6

83%

Ministerstvo obrany SR (ústredie)

67

18

73%

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

72

7

90%

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

77

44

43%

Ministerstvo spravodlivosti SR

69

12

83%

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR

61

14

77%

Ministerstvo vnútra SR (ústredie)

148

69

53%

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

30

1

97%

Ministerstvo zdravotníctva SR

49

22

55%

Ministerstvo životného prostredia SR

91

12

87%

Úrad jadrového dozoru SR

7

5

29%

Úrad pre verejné obstarávanie

67

23

66%

Úrad vlády SR

49

5

90%

Zdroj: https://open.slovensko.sk/

Z danej tabuľky vyplýva, že najvyšší pokles počtu vonkajších výberových konaní, a teda oficiálne dostupných voľných štátnozamestnaneckých miest pre občanov SR, zaznamenalo MZVEZ – 97%, nasleduje MIRRI – 95% a Úrad vlády SR spolu s rezortom pôdohospodárstva – 90%. V týchto inštitúciách je možné predpokladať, že buď:

  • v nich dochádza k redukcii počtu miest, alebo

  • najväčšmi využívajú tzv. Naďovu novelu zákona o štátnej službe a prijímajú ľudí bez výberových konaní, alebo

  • neorganizujú VK kvôli epidemiologickej situácii v dôsledku predpokladaného vysokého záujmu o voľné ŠZ miesta.

Možná je aj kombinácia všetkých troch príčin a týka sa všetkých spomínaných orgánov štátnej správy.

Záver

Samotný rezort financií v dokumente pod názvom Moderné a úspešné Slovensko priznáva, že ani v súčasnosti vo verejnej správe neprebieha dostatočné množstvo transparentných výberových konaní na riadiace pozície, predovšetkým v organizáciách nepokrytých zákonom o štátnej službe, pričom výberové konania nie sú dostatočne čitateľné s jednoznačnými požiadavkami na zručnosti a znalosti kandidátok a kandidátov.

Celkovo sú prijímané opatrenia súčasnej vlády SR v oblasti štátnej správy za rok 2020 rozporuplné. Rovnosť príležitostí, odstránenie klientelizmu a rodinkárstva, ako aj stransparentnenie výberových procesov, či už v štátnej správe, alebo v štátnych podnikoch, je zatiaľ fikciou. Bolo by vhodné, keby premiér prenechal riadenie epidemiologickej situácie na odborníkov, ktorí sa tejto oblasti rozumejú a namiesto toho sa začal reálne venovať konkrétnym oblastiam, na základe priorít stanovených v programovom vyhlásení vlády, keďže to je hlavný dôvod, prečo táto vláda dostala mandát od voličov na roky 2020-2024. Treba si uvedomiť, že napriek ťaživej situácii sľúbené zmeny pred voľbami týkajúce sa boja proti korupcii a vytvorenia profesionálnej a transparentnej štátnej správy nemôžu čakať do konca súčasnej krízy.

Kľúčovou je implementácia systémových zmien a opatrení v oblasti riadenia ľudských zdrojov, realizácia zmien zameraných na profesionalizáciu a depolitizáciu služobných úradov a vytvorenie centralizovanej, nezávislej inštitúcie zodpovednej za transparentný a profesionálny výber štátnych zamestnancov.

Iveta Kompišová

Iveta Kompišová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  17x

Blog sa venuje: 1. Štátnej správe v SR - najmä potrebe zmeny spôsobu výberu štátnych zamestnancov, ktorý je kľúčový pre efektívne fungovanie štátnej správy a tohto štátu všeobecne. Riešením je vytvorenie centralizovanej inštitúcie na výber štátnych zamestnancov, napr. po vzore EÚ úradu EPSO. Pri spracovaní týchto tém využívam svoje skúsenosti z 15 ročného pôsobenia v rôznych orgánoch štátnej správy. 2. Šíreniu mierovej osvety za účelom podpory mierových vzťahov medzi štátmi, či informovaní o inšpirujúcich osobnostiach v oblasti pacifizmu. Zoznam autorových rubrík:  štátna správa Ištátna správa IImierová agenda

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu