Vízia štátnej služby z roku 2015 vs realita v roku 2020
Vízia štátnej služby na Slovensku v roku 2020 bola podľa Stratégie riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015-2020, prijatej 7. októbra 2015, nasledovná: vytvorenie profesionálnej štátnej služby, ktorá zabezpečí schopnosť ľudského kapitálu adaptovať sa na všetky zmeny vyplývajúce z nových podmienok ekonomického a spoločenského charakteru v 21. storočí v záujme kvalitne a dôveryhodne slúžiť občanom. Stratégia sa snažila o vybudovanie dôveryhodnej a dynamickej štátnej správy, ktorá by bola vďaka odborne kompetentným, mravne odolným, motivovaným a rešpektovaným zamestnancom schopná poskytovať kvalitnú štátnu službu celej spoločnosti.
Nasledovné hodnoty štátnej služby mali podľa Stratégie predstavovať základný normatívny rámec správania sa štátnych zamestnancov vo vzťahu k občanom, resp. štátu:
čestnosť, integrita, deklarácia záujmov;
orientácia na potreby a spokojnosť občanov – klientov;
ašpirácia na kvalitu, výkon a výsledky;
zúčtovateľnosť;
podpora rovnakých príležitostí.
Ako súčasť budovania dôveryhodnosti štátnej služby mali byť tieto hodnoty aktívne podporované všetkými procesmi súvisiacimi s riadením ľudských zdrojov, počínajúc získavaním štátnych zamestnancov. (1)
Realita v súčasnom roku 2020 je však odlišná od tej želanej v roku 2015, kedy bola schválená Stratégia. Pre poznanie stavu a problémov štátnej služby na Slovensku uvediem ako vnímajú štátnu službu samotní štátni zamestnanci (ŠZ), pričom osobitne sa zameriavam na vnímanie transparentnosti výberových konaní. Uvádzam dva prieskumy realizované Úradom vlády SR a Radou pre štátnu službu. Následne sa venujem téme transparentnosti výberových konaní (a s tým súvisiacej korupcie) v aktuálnych oficiálnych dokumentoch - Národný program reforiem na rok 2020, OECD Ekonomický prehľad o Slovenskej republike za rok 2019, Európska komisia - Správa o Slovensku z roku 2019 a Programové vyhlásenie vlády na roky 2020 – 2024. Ide o verejne dostupné dokumenty, ktoré sú uvedené na konci tejto analýzy vrátane internetovej stránky.
1. Úrad vlády SR
V prieskume z roku 2013 Úrad vlády SR zisťoval prostredníctvom viacerých otázok niektoré faktory politizácie a úroveň transparentnosti výberových konaní do štátnej správy. Približne rovnaký počet respondentov súhlasil (41%) a nesúhlasil (42%) s tvrdením, že ich pracovisko je schopné transparentne získať na voľné miesto najschopnejších uchádzačov. U respondentov prevládal názor (43%), že uchádzači o zamestnanie s konexiami na politické strany vládnej koalície majú nespravodlivé výhody (19% nie a skôr nie, 40% nevie). Podľa tohto prieskumu z roku 2013 až 40% respondentov zastávalo názor, že pri prijímaní sú uprednostňovaní kandidáti na základe priateľských alebo iných kontaktov na úkor kvalifikovanejších kandidátov, iba 12% uviedlo názor, že sa to nikdy nedeje, 6%, že sa to deje len výnimočne a 42% sa nevedelo vyjadriť. (2)
2. Rada pre štátnu službu
Novší prieskum Rady pre štátnu službu z roku 2019 ukazuje, že ŠZ vnímajú ako najväčšie problémy štátnej služby v SR jej politizáciu, nestabilitu, nedôveru verejnosti, motiváciu ŠZ, formalizmus, byrokraciu, rodinkárstvo, korupciu, nízku profesionalitu, rezortizmus, absenciu dôveryhodných lídrov a manažment ľudských zdrojov. Aj keď sa respondenti v prieskume mierne prikláňajú k tvrdeniu, že výberové konania sú objektívne a profesionálne, vnímajú, že v niektorých prípadoch sú uprednostňovaní kandidáti na základe priateľských alebo iných kontaktov, prípadne je výberové konanie iba formálne a vybratý bol vopred dohodnutý kandidát, prípadne niektorí kandidáti vopred poznali otázky písomnej časti výberového konania. Radoví zamestnanci si viac než vedúci zamestnanci myslia, že vo výberových konaniach býva uprednostnený kandidát na základe priateľských alebo iných kontaktov a že výberové konania boli iba formálne a bol vybratý vopred dohodnutý kandidát. Kritický pohľad ŠZ na proces výberových konaní vzrastá aj v závislosti od veku a od počtu rokov pôsobenia v ŠS, zamestnanci dlhšie pôsobiaci v ŠS a starší zamestnanci veria objektívnosti a profesionálnosti VK menej. Dlhšie pôsobiaci ŠZ sú viac presvedčení, že vo výberových konaniach sa stáva, že niektorí kandidáti vedeli vopred otázky na písomnej časti výberového konania. Dlhšie pôsobiaci ŠZ a starší ŠZ sú tiež vo väčšej miere presvedčení, že výberové konania boli iba formálne, bol vybratý vopred dohodnutý kandidát, resp. že vo výberových konaniach býva uprednostnený kandidát na základe priateľských alebo iných kontaktov.
V komentároch uvádzali aj nedostatočné možnosti preveriť praktické zručnosti a skutočnosť, že sa vo VK vyskytuje formalizmus, klientelizmus, prijímajú sa kandidáti politických strán, resp. vopred dohodnutí kandidáti. Pokiaľ ide o rodinkárstvo, korupciu a klientelizmus, prieskum potvrdil, že približne 41% respondentov zaradilo jeden alebo viacero z týchto javov medzi tri najväčšie problémy štátnej služby v SR. (3)
Výsledky týchto prieskumov naznačujú veľmi vysokú mieru vnímanej politizácie a netransparentnosti výberových konaní. Zároveň poukazujú na skutočnosť, že výberový proces nie je úplne meritokratický, resp. že ŠZ ho tak nevnímajú. To znamená, že pri prijímaní zamestnancov do štátnej správy sú v SR náznaky nemeritokratických postupov zjavné a vnímané aj väčšinou zamestnancov štátnej správy.
3. Národný program reforiem
V Národnom programe reforiem na rok 2020, ktorý bol prijatý na rokovaní vlády v máji 2020, sa v časti Kvalita verejnej správy a podnikateľské prostredie uvádza, že Slovensko v ukazovateli vnímanej korupcie patrí medzi najhoršie krajiny v EÚ. Efektívny boj s korupciou si vyžaduje zvýšenie transparentnosti a kvalitné verejné inštitúcie. Z tohto dôvodu sa vyzdvihuje potreba zvýšiť práve transparentnosť výberových konaní, a to zavedením jednotného výberového procesu pre štátnu správu. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny sa vláda zaviazala zlepšiť postavenie Slovenska v rebríčku vnímania korupcie o 20 miest. (4)
4. OECD
Podľa OECD je zvyšovanie efektívnosti verejného sektora pre Slovensko zásadnou politickou výzvou. V Ekonomickom prehľade o Slovenskej republike z roku 2019 nám preto odporúča zlepšiť kvalitu verejných služieb a uľahčiť prístup, čím sa zlepší blahobyt všetkých občanov. Ukazovatele navyše naznačujú slabý porovnávací výkon verejnej správy a nedostatok dôvery vo vládne inštitúcie. Z členských krajín OECD je Slovensko v indexe vnímania korupcie, ktorý zverejňuje Transparency International, štvrté najhoršie po Maďarsku, Turecku a Mexiku. V roku 2018 sa umiestnilo na 57. mieste, o tri priečky nižšie ako rok predtým. Ide o najhoršie umiestnenie SR od roku 2013. Okrem toho je priemerná úroveň zručností zamestnancov vo verejnom sektore podľa indikátorov OECD PIAAC (Program medzinárodného hodnotenia kompetencií dospelých) výrazne nižšia ako v súkromnom sektore a táto nerovnosť je jednou z najvyšších v OECD. V tejto súvislosti OECD odporúča zlepšiť proces výberu zamestnancov do verejného sektora (nábor) a realizovať priebežné vzdelávanie podľa potrieb (better recruitment, and on-going training where necessary). (5)
5. EÚ
Európska komisia (EK) dlhodobo kritizuje nízku efektívnosť verejných inštitúcií v SR a zlepšenie verejnej správy bolo súčasťou jej odporúčaní pre SR každoročne v období 2011-2018. Ako pozitívnu Európska komisia vníma legislatívu vrátane zákona o štátnej službe, problémom je však jeho nedostatočná implementácia a slabé inštitúcie. Vo svojich odporúčaniach pre SR ďalej kritizuje nedostatočný manažment ľudských zdrojov vo verejnej správe, rezortizmus a nedostatočnú spoluprácu medzi rezortmi i politické nominácie predovšetkým v regulačných úradoch. V Správe z roku 2019 Európska komisia konštatuje, že v oblasti riadenia ľudských zdrojov a nedostatočných analytických kapacít vo verejnej službe došlo k určitému zlepšeniu. Problémom je však naďalej korupcia, pričom boj proti nej sťažujú organizačné a procesné nedostatky na úrovni polície a prokuratúry, ako aj slabá ochrana oznamovateľov nezákonnej činnosti. Vnímaná korupcia je naďalej veľmi vysoká, pričom odhodlanie stíhať prípady korupcie na vysokej úrovni je veľmi slabé. Táto oblasť je preto veľkou výzvou aj pre štátnu službu a bude potrebné vyhodnocovať účinnosť opatrení, ktoré boli s cieľom obmedzenia korupcie prijaté a na základe toho túto oblasť riešiť. EK v Správe o Slovensku zároveň konštatuje, že celková výkonnosť verejného sektora je nedostatočná. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ zaostávame, najmä pokiaľ ide o kapacity v oblasti strategického plánovania vlády, medzirezortnú koordináciu, právny štát, kontrolu korupcie, transparentnosť vlády a nízku nestrannosť a profesionalitu verejnej služby. Pravidlá náhrad na základe vzdelania a skúseností vo verejnom sektore sú prekážkou prilákania talentov. V dôsledku toho sú zamestnanci zvyčajne menej kvalifikovaní ako zamestnanci v súkromnom sektore a zamestnanci s dosiahnutým terciárnym vzdelaním a pracujúci v drahých regiónoch zarábajú menej. (6)
6. Programové vyhlásenie vlády
V súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2020 - 2024 (PVV) sa ako nástroj proti korupcii vláda zaviazala o. i. aj k stransparentneniu výberových konaní. Uvádza sa, že rovnosť príležitostí bude základným kritériom akejkoľvek súťaže či výberového konania. Odstránenie klientelizmu a rodinkárstva posilní dôveru ľudí, že rozhoduje ich talent a poctivá práca. V rámci boja proti korupcii sa vláda zaviazala zaviesť profesionálnu a transparentnú štátnu správu. V tejto súvislosti sa v PVV konštatuje, že Slovensko urgentne potrebuje posilniť schopnosti štátnej služby a sústrediť sa na budovanie profesionálnej, vzdelanej a stabilnej pracovnej sily prostredníctvom spravodlivých, transparentných a na pravidlách založených postupoch riadenia. Zásadným prvkom profesionálnej a nezávislej štátnej správy je transparentnosť a etika. Vláda SR zvýši transparentnosť výberových konaní a zavedie jednotný výberový proces. Zavedie dlhodobé plánovanie výberových konaní a uverejňovanie plánu výberových konaní s niekoľkomesačným predstihom. Na riadenie personálnych procesov by sa mal zriadiť centrálny orgán ľudských zdrojov, ktorý by mal prehľad o štruktúre zamestnancov, krátkodobých aj dlhodobých potrebách v štátnej správe. Vláda SR zriadi na Úrade vlády SR štátnu personálnu agentúru za účelom stransparentnenia a profesionalizácie výberových konaní. (7)
Súčasná vláda dostala od občanov SR silný mandát najmä vďaka ich sľubom bojovať proti korupcii a zvýšiť transparentnosť výberových konaní do štátnej správy. Je preto pre mňa nepochopiteľné, že jedným z prvých krokov tejto vlády bolo prijatie novely zákona o štátnej službe, na základe ktorej je možné do dočasnej štátnej služby aj bez výberového konania prijať občana na voľné štátnozamestnanecké miesto, čím sa do praxe zavádza nekontrolovateľné prijímanie občanov bez výberových konaní. Z môjho pohľadu ide o krok opačným smerom z hľadiska boja tohto štátu proti korupcii a keďže ide o pomerne závažný krok späť v transparentnosti výberových konaní, tejto téme sa budem podrobnejšie venovať v mojej ďalšej analýze.
Použité zdroje:
(1) Stratégia riadenia ľudských zdrojov v štátnej službe na roky 2015 – 2020, dostupná na stránke: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/12359/1
(2) Štátna služba v roku 2013. Úrad vlády SR, str. 33. In: Správa stave a vývoji štátnej služby za rok 2018, Rada pre štátnu službu, apríl 2019, str. 33, dostupné na stránke: https://radaprestatnusluzbu.vlada.gov.sk/data/files/7194_sprava-o-stave-a-vyvoji-ss-2018.pdf
(3) Správa o stave a vývoji štátnej služby za rok 2018, Rada pre štátnu službu, apríl 2019. Dostupné na stránke: https://radaprestatnusluzbu.vlada.gov.sk/data/files/7194_sprava-o-stave-a-vyvoji-ss-2018.pdf
(4) Národný program reforiem Slovenskej republiky 2020, Ministerstvo financií SR, máj 2020. Dostupné na stránke: https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-materialy/narodny-program-reforiem/narodny-program-reforiem.html
(5) OECD (2019), OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2019, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/eco_surveys-svk-2019-en.
Tento preklad nevytvorila OECD a nepovažuje sa za oficiálny preklad OECD. OECD nezodpovedá za žiadny obsah alebo chyby v tomto preklade.
(6) Správa o Slovensku 2019. Európska komisia, 2019. Dostupné online: https://ec.europa.eu/slovakia/sites/ slovakia/files/sprava_o_slovensku_2019_1.pdf
(7) Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024, dostupné na: https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf
